Svoboda jednotlivce, volný trh, malý stát a mír
Liberální institut
Liberální institut

Alena Kováčová: Vlastnícke práva v plameňoch odlesňovania (Biopalivá v Indonézii)

0

Biopalivá su atraktívnou tematikou, sú predmetom osláv i kritiky.Vynaliezavé lobbistické skupiny v priemysle pracujú neúnavne apilne.(2) Ale “diabol nikdy nespí”, a určite nie ten v Indonézii. Vďakamasívnemu vypažovaniu území a vysušovaniu pre účely pestovania palmyolejnej má Indonézia bronzovú medailu za emisie CO2.

Rozsiahle plantáže palmy olejnej v Indonézii sú jedným z hlavnýchhnacích motorov masového odlesňovania.(3) Ničia obydlia ohrozenýchdruhov vožne žijúcich zvierat ako napríklad orangután alebo vzácnytiger na Sumatre. Zasahujú i do prirodzených odvodňovacích systémov. Ajnapriek tomu, že sú vytvárané v oblastiach s relatívne vysokým výskytomdažďov, lokálne rieky trpia nedostatkom vody. Plantáže sú intezívnepostrekované pesticídami a herbicídami, čo spôsobuje toxický odtok.Tekutý odpad sa rozlieva do riek, voda sa stáva nevhodnou kukonzumácii, zabíja ryby a sladkovodné korytnačky. „Sečteno apodtrženo“, prístup k čistej vode predstavujúci základné žudské právo anutnú podmienku dobrého zdravia je znemožnený.

Živobytie asi 60-90 miliónov žudí v Indonézii závisí na lesoch. Všetkoim mizne pred očami s rozrastajúcim sa priemyslom okolo palmy olejnej.

Kžúčové sú vlastnícke práva. Vládni úradníci požadovali od pôvodnýchobyvatežov certifikáty o vlastníctve pôdy, ktoré samozrejme nemali.Nikto ich nikdy nevydal, nikto ich nikdy predtým nepožadoval. Prostá aúprimná odpoveď zaznela z úst tamojších žudí: “Každý jeden strom„durian“ a každý jeden strom „illipe“ a každý jeden gumovník („rubbertree“), ktorý sme my alebo naši predkovia vypestovali má certifikát.Sme pôvodní obyvatelia. Narodili sme sa tu a žijeme tu roky. Našipredkovia obraňovali túto zem po generácie.”(4)

Ale nemajú to “čierne na bielom”. Aj napriek tomu, že týto žudiaosídžujú tú istú zem po celé generácie, ich práva na túto pôdu nie sújasne zakotvené v indonézskom práve. Ústava Indonézie z roku 1945zčasti uznáva práva pôvodných obyvatežov, ale súčasne stanovuje, že“pôda, voda a prírodné zdroje v nich obsiahnuté majú byť celé podkontrolou štátu a využívané k maximálnemu úžitku žudí.”(5)

Niet divu, že počas Suhartovho režimu mohli plantáže palmy olejnej“zhltnúť” pôdu pôvodných komunít v mene národného rozvoja. Súčasnálegislatíva rovnako obmedzuje práva týchto žudí na ich pôdu a dokoncaumožňuje firmám spolupracovať s lokálnymi vládami a zabrať neúrodnúpôdu obývanú lokálnymi žuďmi. Jediné, čo tieto firmy musia predložiť,je ich zámer podnikania vyhovujúci štátnym rozvojovým plánom.

Nevládne iniciatívy volajú po slobodnom, predbežnom súhlase vidieckychžudí pri zakladaní plantáží na nimi obývanom území. Zdá sa byťpochopitežné a zcela zmysluplné, aby tamojší žudia boli nedielnou arešpektovanou súčasťou rozhodovacieho procesu. Podpora prichádza i zostrany medzinárodneho práva, podža ktorého majú títo žudia právovyjadriť slobodne svoj predbežný súhlas k rozvojovým plánom na ichpôde.

Realita je ale iná. Celý process je netransparentný, rozhoduje sa podtlakom a na všetko dopadá ťažký balvan korupcie, ktorý všetko pokriví apomliaždi. Podozrenie, že podniky podplácajú miestne autority, abyzískali povolenie na plantáže, nebude tak celkom neoprávnené. To, čopovažujeme v súčasnosti za nemožné, sa skutočne deje. źudia sa po prvýkrát dozvedajú o nejakých plantážach navrhnutých na ich území až vtedy,keď im pred domom zastaví buldozér.
A teraz mala exkurzia do zákulisia… Prečo sa toto všetko musí diať?

“Cena surového palmového oleja rastie kontinuálne. Ale vidiečaniažijúci na plantážach nepociťujú zlepšenie svojej situácie. V minulostisme mohli posielať svoje deti do škôl; teraz je to ťažké, už si tonemôžeme dovoliť. S úbohými dvoma hektármi pôdy sotva uživíme samiseba. Keby sme mali päť či šesť hektárov, mohli by sme posielať svojedcéry a synov do škôl. Ale za súčasných okolností, keď vlastnímeparcelu s rozlohou jedného hektára, je to nemožné. Plantáže len sťažujúnáš život a prinášajú trápenie” , (6) hovorí rožník vo východnomKalimantane.

Základné žudské práva – právo na zdravie, prístup k vode, právopracovať, kultúrne práva a právo na ochranu pred zlým zaobchádzaním asvojvožným zatknutím sú porušované a odopierané. Aby bol palmový olejprodukovaný v udržatežnej miere, ničivé dôsledky nesprávnej politiky apraktík na plantážach v Indonézii nesmú zostať skryté za ospevnoudefiníciou biopalí a ich pôvodca by mal byť jasne označený.

Podža ekonomických štúdií, závislosť na jednej komodite, ako napríkladpalma olejná, zvyšuje zranitežnosť krajiny a všetkých, ktorí súzainteresovaní v tomto priemysle. Z tohoto dôvodu sa zdá byť rozumnépestovať viac plodín. Zo strany vlády je však stále len malá podporatejto altenatívy. Sám rožník v západnom Kalimantane tvrdí, že “tu jeviacero možností ako gumovník, kakao, čierne korenie a iné plody, ktorémusíme pestovať.” (7)

Článek vyšel na Ekolist.cz.

Autorka je stážistka neziskové organizace PAIRVI v Dilí.


1) Oxfam International: Biofuels – Frequently asked questions
(prístupne na http://www.oxfam.org/en/campaigns/agriculture/biofuels/faq, posledný prístup: 21. júla 2009)
2) Lobbistická skupina v cukrárenskom priemysle – Indian Sugar MillsAssociation – využíva „boom“ etanolu pre otvorenie cestičky kderegulácii cukrárenského priemyslu. Volala po zvýšení percenta etanolupridaného do palív z 5 na 10%.
3) Kvôli týmto plantážam, ďalších 18 000 000 hektárov bolo odlesnenýchv Indonézii od roku 2000. Nanešťastie, je vežmi ťažké poskytnúť priamedôkazy. Ostáva nám len krútiť hlavou nad počtom plantáží palmy olejnejv Indonézii – je dvojnásobne väčšie než uvádzaná deforestrácia.
Zdroj: Colchester M. et al. Promised Land: Palm Oil and LandAcquisition in Indonesia – Implications for Local Communities andIndigenous Peoples. Forest Peoples Programme, Sawit Watch, HuMA and theWorld Agroforestry Centre: November 17, 2006, online zdroj:http://www.forestpeoples.org/documents/prv_sector/oil_palm/promised_land_eng.pdf, posledný prístup17. júla 2009)
4) Friends of the Earth, LifeMosaic and Sawit Watch: Losing Ground. Thehuman rights impact of oil palm plantation expansion in Indonesia,Executive Summary, február 2008, s. 3
5) The 1945 Indonesian Constitution, Chapter XIV (Social welfare), článok 33, paragraf 3
6) Friends of the Earth, LifeMosaic and Sawit Watch: Losing Ground. Thehuman rights impact of oil palm plantation expansion in Indonesia,Executive Summary, február 2008, s. 5
7) Friends of the Earth, LifeMosaic and Sawit Watch: Losing Ground. Thehuman rights impact of oil palm plantation expansion in Indonesia,Executive Summary, február 2008, s. 6

Sdílej

O Autorovi

mm

Liberální institut je nejstarší český liberální think-tank. Naším cílem je propagace myšlenek svobody jednotlivce, volného trhu, minimální vlády a míru.

Leave A Reply

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.