Dobrý úmysel nestačí, keď minimálna mzda mrzačí

0

V diskusii o zvyšovaní minimálnej mzdy nejde o to, kto si viac odkrojí z koláča. Tento krok nakoniec vždy ublíži tým chudobnejším.

Róbert Chovanculiak, Iness.sk

Debata o minimálnej mzde sa zvykne rámcovať ako politické preťahovanie sa medzi zamestnancami a zamestnávateľmi o to, kto si odtrhne väčší kus koláča.

Raz sú tu politici, ktorí „doprajú“ zamestnancom a zvýšia minimálnu mzdu o desiatky eur, inokedy sú tu politici, ktorí sú na strane zamestnávateľov a minimálnu mzdu nezvýšia (tento prípad, mimochodom, v SR nenastal už takmer desať rokov).

Toto je však veľmi nešťastné rámcovanie problému. Chýbajú v ňom totiž tí, ktorí sa k slovu často nedostávajú: nízko produktívni ľudia v odľahlých častiach ekonomiky, ktorým minimálna mzda zobrala príležitosť sa zamestnať. Nezamestnaní.

Ekonómovia preto upozorňujú na to, že debata o minimálnej mzde nie je o tom, kto (zamestnanci) z koho (zamestnávatelia). Teda nejde to, či bude mať ten, alebo onen viac z koláča. Je to debata o zmenšovaní koláča.
Stal sa pravý opak

Následkom rastu minimálnej mzdy sa neuskutočnia niektoré vzájomne výhodné výmeny, ktoré by sa inak uskutočnili: zamestnanec si nenájde prácu a zamestnávateľ si nenájde pracovnú silu. A to je ten skutočný problém minimálnej mzdy. Nie to, či niekto viac nadŕža zamestnancom, alebo zamestnávateľom.

Pred časom sa v niektorých mestách v USA nechali politici uniesť a rozhodli sa radikálne zvýšiť minimálnu mzdu. Napr. v Seattli zvýšia v priebehu troch rokov minimálnu mzdu z 9,47 dolára na hodinu až na 15 dolárov, pričom minulý rok sa dostala už na úroveň 13 dolárov.

Práve zvýšenie na 13 dolárov sa stalo predmetom novej štúdie skupiny šiestich ekonómov. Tí sa pozreli na to, aké efekty to prinieslo pre nízko produktívnych ľudí. Teda ľudí, ktorým chceli politici pomôcť.

Záverom štúdie je, že zvýšenie minimálnej mzdy znížilo príjem priemernému nízko produktívnemu človeku o 125 dolárov mesačne.

Celkový počet odpracovaných hodín nízko príjmových ľudí poklesol o deväť percent. To je výsledok prepúšťania aj skracovania úväzkov. Minimálna mzda teda nespravila to, čo od nej politici naivne očakávali: presunúť kus koláča od zamestnávateľov k zamestnancom. Namiesto toho minimálna mzda spôsobila, že upečený koláč bol menší.

Štúdia zo Seattlu

Oproti v minulosti publikovaným štúdiám, ktoré neodhalili až také negatívne vplyvy minimálnej mzdy, je táto výnimočná.

Nezameriava sa len na malý výsek ekonomiky (napr. reštauračný biznis alebo mladých ľudí) a neopiera sa o údaje o mzdách z prieskumov.

Naopak, štúdia mala k dispozícii rozsiahle dáta priamo od úradov, ktoré v štáte Washington zbierajú informácie o odpracovaných hodinách a zárobkoch, vďaka čomu pokryla dve tretiny zamestnancov v tomto štáte.

O robustnosti tejto novej štúdie hovorí aj fakt, že jej autori boli schopní replikovať priaznivejšie výsledky vplyvu minimálnej mzdy z minulých štúdií, ak použili len ten výsek dát, ktoré mali tieto minulé štúdie k dispozícii. To naznačuje, že minulé štúdie často podceňovali negatívny vplyv minimálnej mzdy na ekonomiku.

Zvyšovanie minimálnej mzdy, najmä razantné, má svoje náklady. Predchádzajúce zvýšenie v Seattli z 9,47 dolára na 11 dolárov nemalo dramaticky negatívne vplyvy (ale ani pozitívne, keďže vyššia mzda pre jedného znamenala, že iný stratil zamestnanie alebo musel pracovať menej).

Nespokojnosť so štúdiou

Ani táto štúdia však nie je dokonalá. Autori sa pozerali len na Seattle a nedokázali preskúmať, či sa pracovné miesta nepresunuli mimo mesta a z analýzy tiež vylúčili desať percent firiem, v ktorých nebolo možné identifikovať miesto výkonu každého pracovného miesta. Taktiež z dát nie je možné určiť, či niektorí prepustení nezačali pracovať napr. pre platformy zdieľanej ekonomiky, ako sú Uber alebo Taskrabbit.

Napriek tomu ide o štúdiu, ktorá svojimi dátami a metodológiou posúva debatu o minimálnej mzde dopredu. To sa, samozrejme, nepáči politikom v Seattli, ktorí si túto štúdiu pôvodne nechali vypracovať na miestnej univerzite.

Keď sa im do rúk dostala prvá verzia štúdie s jej závermi o negatívnych dôsledkoch, rozhodli sa požiadať o novú štúdiu ekonómov z Berkeley.

Tí sú známi tým, že vo svojom výskume nenachádzajú závažne negatívne vplyvy minimálnej mzdy. Rovnako ich nenašli ani v Seattli. Ich použité metódy však boli práve tie tradičné, ktoré autori novej štúdie kritizujú a ukazujú na dátach, že nedostatočne zachytávajú realitu ekonomiky.

Share.

O autorovi

Komentáře nejsou k dispozici.

Stránky běží v testovacím režimu. Prosím, omluvte případné problémy. Skrýt