Svoboda jednotlivce, volný trh, malý stát a mír
Liberální institut
Liberální institut

Regulácia Otváracej Doby Supermarketov: „Znalostí a vědomostí není nikdy dost!“

0

Regulácia otváracej doby supermarketov je reguláciou vežmi zlou z dvoch jednoduchých dôvodov. Prvým je ten, že uprednostňuje blaho jednej skupiny na úkor druhej skupiny v našom prípade zákazníci x zamestnanci alebo hypermarkety x maloobchodníci (pričom vežmi často sa stáva, že trpia aj obidve skupiny). Druhým a podža mňa asi najnebezpečnejším dôvodom je ten, že tak ako na to poukazujú skúsenosti zo zahraničia, regulácia otváracej doby je jednou s tých regulácií ktorej sa je v budúcnosti vežmi ťažké zbaviť (napadá ma napríklad prirovnanie k regulácií nájomného). Je celko možné, že ak bude táto regulácia prijatá tak v budúcnosti budeme riešiť problemy typu: „Má sa uvožniť otváracia doba o polhodinu naviac alebo len o 45 minút? a pod.“ Prečo si s tým lámať hlavu, keď tento problém dnes za nás trh celkom jednoducho vyriešil a v podstate ho za nás rieši každý deň. Prečo uprednosťnovať zamestnancov pred zákazníkmi? Preto by naši (či lepšie povedané tí vaši) zákonodarcovia nemali pripustiť aby tento zákon prešiel alebo najlepšie aby sa naňho urýchlene zabudlo a začali sa riešiť iné dôležitejšie problémy ako je napríklad vysoká nezamestnanosť a pod.

„Levice chce zakázat noční prodej v obchodech.“ Tak znie jeden z titulkov v Českej tlači z konca minuho mesiaca. Je viac než zaujímavé pozorovať vývoj a rozchádzanie sa Slovenska a Česka v rôznych oblastiach. Kým na Slovensku počúvame, viac či menej, o kontroverznej „liberálnej reforme“ zdravotníctva, v Čechách znejú hlasy za znárodňovanie privátnych ambulancií. Kým na Slovensku sa dostáva do poslednej fázy (dlho pripravovaná) dôchodková reforma, v Čechách o podobnej zmene niet ani chýru ani slychu. Mohli by sme pokračovať, že v Česku prechádzajú parlamentným hlasovaním také vykopávky „starého režimu“ ako požičky na byty rodinám alebo napríklad novela školského zákona obmedzujúca študentom výber škôl či dokonca ich kvalitu. Nechcem ale ďalej zachádzať do týchto oblastí. Bohužiaž takto vyzerá podivuhodné harašenie „partizánskej“ koalície ČSSD s KSČM. Veď ako sa vraví „Myslí to úpřimně.“

Možno preto správa, že sa ČSSD spolu s KSČM rozhodla zregulovať otváracie doby obchodov nijak neprekvapila nikoho, kto sa o nej z dennej tlače dopočul. Je taktiež vežmi smutné, že takáto regulácia má šancu prejsť hlasovaním keďže vraj

„Už ČSSD a KSČM mají v dolní komoře pohodlnou prevahu. Navíc i lidovecký místopředseda sněmovního výboru pro sociální politiku Josef Janeček řekl, že KDU-ČSL by mohla podobné omezení podpořit.“[ii]

Čo so týka liberálneho publika, je celkom jasné, že podobné pokusy sú úbohým nastolovaním „starého režimu“ o obmedzovaním práv jednotlivca/zákazníka. Predsa ale, i keď argumenty proti takejto regulácií sú staré a otrepané, si myslím, že je potrebné objasniť našim „úprimným“ zákonodarcom zopár právd ohžadne regulácií otváracej doby. Zároveň by bolo ale vhodné hneď v úvode poznamenať, kde sa zrodil tento „obskúrny“ nápad. Skúsili by ste uhádnuť? Myslím si, že tí ktorým je cez 40 by hneď tipovali odbory a tipovali by správne. Za návrhom regulácie otváracej doby stojí Odborový Svaz Pracovníkov Obchodu (OSPO). Samozrejme autori nás hneď v úvode upozorňujú, že „Jsme si vědomi, že samotný název naší iniciativy může v mnohých vyvolat dojem přijímání „starých pořádků“. Není tomu tak.“[iii] a hneď potom ako nás autori upokojili prichádza na rad sám návrh. Myslím si, že je vhodné prejsť si teraz jednotlivým argumentami, ktoré sú tu načrtnuté.

Hneď v úvode návrhu čitateža zarazí historický exkurs. Aby som to upřesnil, zarazí skôr českého čitateža.

„Podle 3. přikázání („Pomni, abys den sváteční světil.“ Ex 20, 8 – 11; Dt 5, 12 – 15; Katechismus katolické církve 2168 – 2195) je práce ve svátek obecně zakázána. Judaismus za sváteční den považuje sobotu, křesťané neděli a muslimové pátek. Kromě každotýdenního svátku existují ještě každoroční svátky – jednotlivé dny v roce.“[iv]

Predsa len, keby sme podobne uvádzali takúto reguláciu na Slovensku, rozhorčenie by nebolo tak silné. Poukazovať ale na náboženský historický exkurz regulácie otváracej doby v minulosti, v krajine s najvyšším počtom občanov bez náboženskej príslušnosti v Európe, je viac než nevhodné.

Druhým a presvedčivejším argumentom (ako to býva v mnohých podobných návrhoch) je zdravie a blahobyt zamestnancov. Zaujímavé je tu hlavne pridŕžanie sa návrhu smerníc EU (pohžadu na situáciu v EU sa budeme venovať nižšie).

„Obecně platí, že práce v noci je narušením biorytmu člověka a z toho důvodu také právo země Evropských společenství založilo ochranu zaměstnanců pracujících v noci právě ve směrnici Rady č. 93/104/ES, která se týká určitých aspektů úpravy pracovní doby. V této směrnici se stanoví jednak záruky pro práci v noci, dále nezbytná opatření k zajištění bezpečnosti a ochrany zdraví při práci a nakonec i povinnost členských států přijmout opatření k zajištění evidence zaměstnanců pracujících v noci. Hlavním z opatření v oblasti bezpečnosti práce výslovně směrnicí požadovaným je pak lékařská prohlídka, která je povinná před zařazením zaměstnance na noční práci a dále pak pravidelně podle potřeby, nejméně však jednou ročně. Náš zákoník práce sice transponoval tyto zásady směrnice plně, nicméně i tak je třeba obecně konstatovat, že je třeba práci v noci obecně považovat za jev nežádoucí, který by měl být postupně eliminován. EU klade zvláštní důraz na sladění rodinného a pracovního života (reconciliation of work and family life). Noční zaměstnanci se nemohou plně věnovat své rodině, neboť v době, kdy mají jejich děti volno, pracují. Rovněž ve svátek by měla být rodina pohromadě a věnovat se, mimo jiné, rodinným záležitostem.“[v] (zvýraznené autorom článku)

Tu musím aj ja jednohlasne súhlasiť. Prácu v noci treba považovať „za jav nežiadúci“, keďže mnohí z nás najradšej v takúto dobu spia (napr. aj ja). Preto podža mňa je nevyhnutný absolutný zákaz akejkožvek večernej práce pre každého[vi]. Veď uznajte, nemôže byť spravodlivé a v súlade s žuďskými právami aby predavači boli v nedežu oslobodení od práce, kým šoféri autobusov, telefónny operátory a mnohí ďalší zamestnanci či súkromníci museli pracovať. Navrhujem preto aby regulácia obsiahla celú oblasť ekonomiky a neobmedzovala sa len na jeden sektor, ktorý by bol takto neporovnatežne „zvýhodnený“, čo sa zdravia a osobného uspokojenia zamestnancov týče. Bohužiaž nie je úplne pochopitežné ako sa takéto tvrdenia dotýkajú napr. študenta/brigádnika, ktorý si môže nočnou prácou v hypermarkete[vii] cez víkend privyrábať. Čo také stráca on? Iste to nie je čas s deťmi (keďže žiadne nemá) a ani s rodinou, kedže tá môže byť napríklad na Slovensku ak sa jedná o Slováka. Možno by to teda malo byť viac času stráveného pri učení? Taký vysokoškolský študent predsa nemá čo pohžadávať večer v práci ale sedieť na internáte v študovni a študovať! To, že niekedy sú takto zarobené peniaze preňho životne dôležité je asi irelevantné. Nakoniec veď si predsa môže nájsť prácu inde.

Možno niekoho spozornelo slovíčko hypermarket. Totižto ako už asi mnohí vedia nebudú sa regulovať všetky obchody. Malí predajcovia (večierky, čerpacie stanice,…) budú ospravedlnené (čítaj zvýhodnené). Inak povedané všetky predajne s plochou menšou ako 200 m? budú mať predaj neobmedzený. Ja taktiež mimoriadne zaujímavé, že pôvodný návrh (mimochodom už z roku 2003) hovorí o obmedzených dobách pre predajne väčšie ako 100 m?. Na otázku poslanca ODS Zbyneka Novotného „A stejně by mně zajímalo, jaká lobystická skupina stojí za tímto návrhem?“[viii] by sa dalo konšpiračne odpovedať, že sú to už spomenutá OSPO a aj obchody s rozlohou medzi 100 a 200 m?. Zdá sa to byť celkom racionálne vysvetlenie pretože je to asi jediná vec, ktorú nikto z navrhujúcich poslancov nevysvetlil a ani mne sa nepodarilo nájsť dôvod tohto v celku arbitrálneho zvýšenia predajnej plochy. Na záver by bolo ešte dobré dodať, že ak by teda mali byť maloobchodníci zvýhodnení oproti hypermarketom rád by som vedel čo na to urád pre hospodársku súťaž? Stále počúvame, ako sú niektoré podniky znevýhodňované v rámci konkurencie. Nejedná sa v tomto prípade o čisté narušovanie hospodárskej súťaže, mimochodom ktorej vežkým zástancom je aj EU?

Tak a teraz sa dostávame k hlavnému argumentu celého problému a taktiež trendu, ktorý môžme celkom jasne pozorovať už od roku 1989. Jedná sa o kopírovanie legislatívy Európskej Únie a v dnešnej dobe „harmonizácie“ o celkom bežný jav. Celkom jednoducho sa dá tvrdiť: „Veď pozrite sa, všetky vyspelé krajiny v EU takúto reguláciu majú a hža ako sa majú dobre?“ Na druhej strane je zaujímavé ako vraví hovorca hypermarketu TESCO, Vesselin Barliev, že sa Rakúske odbory sťažujú na to, že ich zákazníci chodia cez víkend na nákupy do Čiech (o Slovensku a Bratislave ani nehovoriac). Toto by ale nemala byť postačujuca odpoveď a už vôbec nebude postačujúca pre zástancov tejto regulácie. Čo ale mali najprv zástancovia regulácie otváracej doby urobiť? Namiesto tvrdenia ako to „chodí“ v zahraničí sa mali lepšie pozrieť a naštudovať si, čo takáto regulácia v zahraničí spôsobuje. Zaujímavá je poznámka predsedu Sdružení českých spotřebite (SČS) Libora Dupala, že v zahraničí kde bola táto regulácia v minulosti zavedená sa dnes hžadá vežmi zložito spôsob ako ju odstrániť[ix]. Pravdou je totiž, že vyspelé krajiny EU, ktoré majú regulovanú otváraciu dobu sa ju snažia liberalizovať. Tak napríklad také Nemecko.

V roku 1999, Nemecké Ministerstvo Práce a Ministerstvo Ekonómie a Technológie, požiadali dva výskumné ústavy SFS (Sozialforschungsstelle Dortmund) a Ifo (Institut für Wirtschaftsforschung) aby zistili aký bol efekt nového zákonu ktorým Nemecká vláda v roku 1996 povolila obchodom dlhšiu otváraciu dobu. Presnejšie do roku 1996 bola povolená otváracia doba od 07.00-18.30 cez pracovné dni, v sobotu od 07.00-14.00 a v nedežu a cez sviatky boli obchody zavreté. Po novele sa otváracia dobe zmenila na 06.00-20.00 cez pracovné dni, v sobotu od 06.00-16.00 a zvyšok po starom[x]. Aké boli teda zistenia tohto výskumu?

Ak sa pozrieme na problematiku z pohžadu zákazníka Ifo zistila, že:

„In two representative surveys (involving 2,500 customers and 2,500 shops) the Ifo Institute has calculated that only half of all customers are making use of the current evening and Saturday afternoon opening times. (pričom slovíčko „only“ považujem za vežmi nešťastné vyjadrenie)

[…]

On the whole, customers prefer food stores and supermarkets or shops which are located in town centres for their evening shopping. The number of customers in favour of a repeal of the law on shop opening hours, as well as the number of those who would like shops to be open on Sundays (at least for several hours), stands at around 45%.[xi]

Ak by sme to mali zhrnúť zákazníci si polepšili (ale len tá časť, ktorá v túto dobu chodí nakupovať) a sama Ifo navrhla aj pokračovanie v liberalizácií. Na druhej strane SFS, ktorý sa zameral na stranu zamestnancov zistil, že:

„Nearly half of the employees would like to have opening hours as they were before 1996. Women prefer shorter working times than men, which may result from the fact that they are in the majority responsible for households tasks and childcare. It should be borne in mind that retail is an important area for women’s employment; more then two-thirds of all employees are female. With a prolongation of opening hours, retail work becomes less atracttive for women and offers fewer opportunities for reconciliation of work and family life.“[xii]

Teda v závere sa jedná a celkom klasický konnflikt záujmov. Koho uprednostniť? Zákaznikov, ktorý sa dožadujú večerných nákupov, alebo matky/predavačky, ktoré takto majú menej času na rodinný život. Tu by som len chcel pripomenúť napr. predavačky na čerpacích staniciach, telefónne operátorky, doktorky v nočnej smene …atď. Nemajú aj ony právo na lepší rodinný život? Podobné závery boli získané aj pri iných prieskumoch. Napríklad prieskum SERVEMPLOI[xiii] poukázal na všeobecnú situáciu regulácie obchodov takto:

„In general, there are two main fields of regulation in retailing, which are very particular for this economic activity, regulation of opening hours and regulation of location and size of stores. In both areas reasonable changes have taken place in the last years in nearly all European countries (see Jacobsen/Webster 1999). The legislation on opening hours is still an issue of political and public discussion in some European countries in spite of the fact that these regulations were liberalised nearly all over Europe during the nineties.“

a vežmi zaujímavé je aj jeho zistenie, že

„There might be a “mainstream” tendency of structural change to be observed in retailing in the countries included in SERVEMPLOI: a tendency to higher concentration, more large-size stores, more price competitiveness, and longer opening hours.“

Nič na tom mohli by sme pokračovať ďalej a uvádzať iné štúdie[xiv] ale dopracovali by sme sa len k podobným záverom.

Treba si ale uvedomiť, že v každej krajine žijú iní žudia a teda aj ich názor na otváraciu dobu je iný. Bolo by teda celkom správne zistiť a pozrieť sa, čo si o celej tejto problematike myslia občania ČR, keďže sa ich to priamo dotýka. Samozrejme OSPO sa neobťažovalo urobiť si ani prieskum verejnej mienky, preto nám poslúži ako opora prieskum, ktorý uskutočnil Inštitút GfK Praha v Decembri 2002 na vzorke 1000 náhodne vybraných respondentov. Gfk zistil, že

„Prodejny běžne otevřeny během státních a ostatních svátků – považovalo při průzkumu 44,5 % dotázaných za výhodné; 6,3 % za nevýhodné, 49, 2 % bez označení výhodnosti či nevýhodnosti.“[xv]

a ďalej

„Hypermarkety a velké supermarkety běžne otevřené 24 hodin denně – označilo za výhodné 34,4 % dotázaných, 7,5 % považovalo toto řešení prodejní doby za nevýhodné a 58,1 % vyjádřilo „je mi to jedno“.“[xvi]

Dúfam že je z tohto celkom jasné aký je názor Českých občanov na túto reguláciu, ale ak to nestačí celkom rád by som uvítal keby bolo navrhnuté nejaké referendum.

V závere by som len chcel zhrnúť svoje slová. Celá regulácia otváracej doby supermarketov je reguláciou vežmi zlou z dvoch jednoduchých dôvodov. Prvým je ten, že uprednostňuje blaho jednej skupiny na úkor druhej skupiny v našom prípade zákazníci x zamestnanci alebo hypermarkety x maloobchodníci (pričom vežmi často sa stáva, že trpia aj obidve skupiny). Druhým a podža mňa asi najnebezpečnejším dôvodom je ten, že tak ako na to poukazujú skúsenosti zo zahraničia, regulácia otváracej doby je jednou s tých regulácií ktorej sa je v budúcnosti vežmi ťažké zbaviť (napadá ma napríklad prirovnanie k regulácií nájomného). Je celko možné, že ak bude táto regulácia prijatá tak v budúcnosti budeme riešiť problemy typu: „Má sa uvožniť otváracia doba o polhodinu naviac alebo len o 45 minút? a pod.“ Prečo si s tým lámať hlavu, keď tento problém dnes za nás trh celkom jednoducho vyriešil a v podstate ho za nás rieši každý deň. Prečo uprednosťnovať zamestnancov pred zákazníkmi? Preto by naši (či lepšie povedané tí vaši) zákonodarcovia[xvii] nemali pripustiť aby tento zákon prešiel alebo najlepšie aby sa naňho urýchlene zabudlo a začali sa riešiť iné dôležitejšie problémy ako je napríklad vysoká nezamestnanosť a pod.


[i] Odborový svaz pracovníků obchodu (OSPO) Domovská Stránka – Sekcia vzdelávania http://www.ospo.cz/vychova.html.

[iii] OSPO Domovská Stránka http://www.ospo.cz/aktualne.html.

[iv] Ibid.

[v] Ibid.

[vi] Možno s absolútnou výnimkou povoliť plnenie si svojich povinností polícií, záchranej službe a iným nevyhnutným inštitúciam.

[vii] Myslím si, že je celkom bežným javom vidieť brigádnikov ktorí pracujú cez víkendy na čiastočný úväzok v hypermarketoch.

[viii] Novotný, Zbynek. “Větší než malé množství regulace.“ Komentár Domovská Stránka http://www.zbyneknovotny.cz/nf/a.asp?a=2004080&p=p&db=100.

[x] zaujímavé je poznamenať, že výnimku dostali pekárne, ktoré mohli otvoriť na tri hodiny aj v nedežu.

[xi] European Industrial Relations Observatory Online (EIRO) http://www.eiro.eurofound.eu.int/print/1999/12/feature/de9912230f.html.

[xii] Ibid.

[xiii] SERVEMPLOI – Prieskum vedený viacerými skupinami z rôznych krajín EU (Írsko, Dánsko, Nemecko, Taliansko, Španielsko a Švédsko) vykonaný na objednávku Európskej Komisie Január 1999 – December 2001, Executive Summary http://www.tcd.ie/erc/Servemploi/reportspdf/secondThRep/5aExSu.PDF.

[xv] “Regulace –to je ono!? “ Anketa Leden 2003 str.: 20. Podrobnějšia analýza na stránkách www.gfk.cz.

[xvi] Ibid.

[xvii] čo je mimochodom termín vežmi kuriózny – zákono/darca. Lepší darček pod stromček sa ani nedá predstaviť.

Sdílej

O Autorovi

mm

Liberální institut je nejstarší český liberální think-tank. Naším cílem je propagace myšlenek svobody jednotlivce, volného trhu, minimální vlády a míru.

Leave A Reply

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.